Bukowski bar: 10 rokov na scéne – príbehy z nočnej smeny
„Tento rok oslavujeme desať rokov. To je dosť času na to, aby človek zostárol, zmúdrel, alebo v tom horšom prípade – vytriezvel. Bukowski bar oslavuje dekádu na scéne a my sme sa rozhodli vytiahnuť zo zásuvky spomienky, ktoré mali zostať zamknuté. Vitajte pri sérii článkov k nášmu 10. výročiu.“
Prečo bar nie je len o pití, ale aj o postoji
Viac než len poháre: Bar ako bojové pole za slušnosť
Naliať čisté víno je jedna vec, ale naliať si čistého svedomia je vec druhá. Za tých desať rokov sme pochopili, že Bukowski nemôže byť len miestom, kde sa ľudia chodia skryť pred realitou. Práve naopak. Chceli sme vytvoriť priestor, kde sa do tej reality poriadne zahryzneme. Bar bol vždy centrom komunity, miestom, kde sa pri barovom pulte riešila revolúcia aj osobné tragédie. My sme túto tradíciu len vytiahli z prachu a dali jej poriadny zvuk.
Od Ukrajiny po rodiny v núdzi – Keď drink pomáha
Nepotrebujeme si masírovať ego, ale odmietame sa len nečinne pozerať. Či už išlo o benefičné párty pre rodiny v núdzi v spolupráci s dakujeme.sk, alebo o neustálu podporu našich susedov na východe, Bukowski vždy stál tam, kde bolo treba pomôcť.
Už 21. marca sa v našom novom priestore Bukowski 2.0 v Priore opäť spojíme s kapelou Tuzex Band a združením Malá Veľká Dopomoha. Budeme zbierať financie na humanitárnu pomoc, ktorú títo blázni (v tom najlepšom zmysle slova) osobne vozia priamo ľuďom do ostreľovaných oblastí. Nie sú to žiadne korporátne reči, je to surová pomoc od barového pultu priamo do terénu.
Sloboda nie je samozrejmosť, je to šichta
Bukowski bol vždy útočiskom pre slobodné myslenie. Či už sme organizovali volebné noci s legendárnym shotom Sloboda, pripomínali si 17. november, keď sa iní radšej pozerali do zeme, alebo hostili diskusie o „mafianizácii štátu“. Nebojíme sa otrieť o ťažké témy, o politiku, ani o aroganciu moci.
Práve preto nás čaká 5. marca živé nahrávanie podcastu Vagovič & Vašečka. Budeme hovoriť o tom, prečo sa na Slovensku krútime v kruhu a prečo máme tendenciu voliť stále tie isté chyby. Bude to úprimné, bude to bolieť a pravdepodobne v tom bude aj kúsok sarkazmu, bez ktorého by sme sa tu už všetci zbláznili. Desať rokov sme tu pre vás nie preto, aby sme mlčali, ale aby sme boli hlasní, keď je ticho príliš nebezpečné.
Desať rokov na barikádach (aj tých mentálnych)
Naša snaha o „presah“ nie je žiadna novinka ani marketingový ťah k výročiu. Je to DNA tohto baru. Spomeňte si na Volebné noci, kedy sme v Baudelaire bare s napätím sledovali výsledky a každému zodpovednému voličovi, ktorý sa preukázal fotkou z volebnej miestnosti, sme nalievali legendárny shot Sloboda. Verili sme, že nadránom si ním pripijeme na lepšiu budúcnosť.
Nebáli sme sa ani „horúcich“ tém, ako bol Bod zlomu, kde herečky Kamila Magálová a Kristína Tormová bez servítky pomenovali aroganciu moci a kultúrnu normalizáciu. Naše pódiá hostili aj Bene párty pre rodiny v núdzi, kde sa vďaka portálu dakujeme.sk menil rock’n’roll na konkrétnu pomoc desiatkam rodín v náročných situáciách.
Sloboda nie je samozrejmosť, je to šichta
Najviac nás však definujú momenty ako 17. november s Kryl Band. Keď sa mocní snažili zrušiť význam tohto dňa, my sme v bare o to hlasnejšie spievali protestsongy. Pripomínali sme si, že kým komunisti v 89-tom mlátili študentov, dnes sa do priazne vrahov z východu tlačia tí, ktorým je demokracia na obtiaž. Bukowski tu bol a bude vždy pre tých, ktorí vedia, že slobodu si treba každá generácia nanovo vybojovať. Aj keby to malo byť s pohárom v ruke a jasným názorom v hlave.
Na zdravie (a na slobodu)!