KAPITOLA 3: Minipríbehy z histórie pitia – Vodka

Vitaj v seriáli našej knihy „Bukowského SHOTY“ – digitálne vydanie.
Rozhodli sme sa sprístupniť knihu „Bukowského SHOTY – Sprievodca miešanými drinkami“ verejnosti zadarmo. Vznikla počas korony ako spôsob, ako prežiť ťažké časy – finančne aj mentálne – a dnes ju postupne púšťame von v online podobe.
Každý diel = jedna kapitola / jeden blok z knihy, upravený do webovej podoby. Na konci článku vždy nájdeš preklik na ďalší diel, aby si mohol pokračovať plynulo.
A keď sa dostaneme k samotným shotom, môžeš sa tešiť aj na naše odporúčania a klasické „bar bizár“ poznámky, ktoré k Bukowski jednoducho patria.

Vodka

Začiatkom 19. storočia sa v USA chľastalo zrejme viac ako kdekoľvek inde na svete. Najmä vďaka spolkom miernosti sa však podarilo spotrebu whisky v celej spoločnosti znížiť. Abstinenčné spolky (ktoré inak zväčša chceli len nepitie tvrdého; víno, cider a pivo im nevadili) sa potom rozširovali po celom svete a dostali sa až do Ruska. Ako sa však píše v knihe Dejiny písané vodkou, tam to nemali jednoduché: „Abstinujúcich výbercovia daní naháňali aby pili, tým ktorí sa vzpierali, liali alkohol priamo do hrdla s pomocou lievikov”.
V roku 1914 sa cár Mikuláš II pokúsil v Rusku zaviesť prohibíciu. o tri roky neskôr vypukla v krajine revolúcia, ktorá mala globálny dosah a stála cára život. „Tieto udalosti nie sú bez spojitosti,” píše vo svojej knihe A short history of Drunkenness anglický etymológ Mark Forsyth a dodáva: „Existuje teória, že v rokoch 1914 až 1917 bola konečne ruská populácia triezva natoľko, aby si ľudia uvedomili, čo im robí vrchnosť”.  
Tieto dve historky uvádzame preto, že pôvod výroby vodky je nejasný. odpradávna sa oň sporí Rusko s Poľskom, tento súboj bol poznačený aj produkovaním rôznych falošných dôkazov a listín. Keď by sme mali uznať niekomu nárok na privlastnenie si vodky, bola by to predsa len asi skôr krajine, kde si vodku buď vychutnávate sami, alebo vám ju nelajú do krku a kde jej nedostatok vyvolá revolúciu.  
Napriek tomu, výraz vodka sa podľa Stručného etymologického slovníka v slovenčine udomácnil až v 20. storočí, a to práve z poľského wodka (zdrobnenina vody – vodička). Poľský aj ruský pôvod slova má zase korene v latinskom aqua vitae, teda voda života. Čo je rovnaký slovný základ, ako má aj whisky. Rôzne legendy dávajú vzniku vodky fantasticky staré dátumy, preto sa uspokojme s tým, že začiatkom 16. storočia sa už určite popíjala v Rusku, Poľsku a zrejme aj u nás. 
Ďalším populárnym stereotypom o vodke, ktorý šíri aj značka Ruský Štandard sa spája s jej silou. Autor periodickej tabuľky prvkov Dmitrij Ivanovič Menelejev vraj v roku 1865 určil, že ideálna sila vodky je v pomere 40% destilát, 60% voda. Hoci je to dnes naozaj „štandard”, slávny vedec s tým nemá spoločné nič.
Foto Flickr/François CANTE
Foto Flickr/François CANTE
Svetovým drinkom sa vodka stala až v polovici 20. storočia, keď prenikla aj na západ a najmä do USA. Podľa knihy Škola opilosti sa najskôr stala módnym hitom Hollywoodu, ktorý prebrali v celej Amerike. V roku 1947 sa na legendárnej party budúcej oscarovej herečky Joan Crawfordovej servírovala iba vodka a šapmanské, čo malo prezentovať nový ľahký vojenský štýl. O pár rokov bola vodka v USA už tak populárna, že sa stala súčasťou protikomunistického ťaženia Josepha McCarthyho.
Dosť bolo „Moscow Mule” (názov kokteilu s vodkou) – písalo sa na transparentoch protikomunistickej demonštrácie v New Yorku, v júni 1950. Márne. vodka prežila mccarthyzmus… aj komunizmus. A u nás je dlhodobo jednotkou v kategórii tvrdého alkoholu – patrí jej asi 30% trhu.