Vodka

Začiatkom 19. storočia sa v USA chľastalo zrejme viac ako kdekoľvek inde na svete. Najmä vďaka spolkom miernosti sa však podarilo spotrebu whisky v celej spoločnosti znížiť. Abstinenčné spolky (ktoré inak zväčša chceli len nepitie tvrdého; víno, cider a pivo im nevadili) sa potom rozširovali po celom svete a dostali sa až do Ruska. Ako sa však píše v knihe Dejiny písané vodkou, tam to nemali jednoduché: „Abstinujúcich výbercovia daní naháňali aby pili, tým ktorí sa vzpierali, liali alkohol priamo do hrdla s pomocou lievikov”.

V roku 1914 sa cár Mikuláš II pokúsil v Rusku zaviesť prohibíciu. o tri roky neskôr vypukla v krajine revolúcia, ktorá mala globálny dosah a stála cára život. „Tieto udalosti nie sú bez spojitosti,” píše vo svojej knihe A short history of Drunkenness anglický etymológ Mark Forsyth a dodáva: „Existuje teória, že v rokoch 1914 až 1917 bola konečne ruská populácia triezva natoľko, aby si ľudia uvedomili, čo im robí vrchnosť”.  

Tieto dve historky uvádzame preto, že pôvod výroby vodky je nejasný. odpradávna sa oň sporí Rusko s Poľskom, tento súboj bol poznačený aj produkovaním rôznych falošných dôkazov a listín. Keď by sme mali uznať niekomu nárok na privlastnenie si vodky, bola by to predsa len asi skôr krajine, kde si vodku buď vychutnávate sami, alebo vám ju nelajú do krku a kde jej nedostatok vyvolá revolúciu.  

Napriek tomu, výraz vodka sa podľa Stručného etymologického slovníka v slovenčine udomácnil až v 20. storočí, a to práve z poľského wodka (zdrobnenina vody – vodička). Poľský aj ruský pôvod slova má zase korene v latinskom aqua vitae, teda voda života. Čo je rovnaký slovný základ, ako má aj whisky. Rôzne legendy dávajú vzniku vodky fantasticky staré dátumy, preto sa uspokojme s tým, že začiatkom 16. storočia sa už určite popíjala v Rusku, Poľsku a zrejme aj u nás. 

Ďalším populárnym stereotypom o vodke, ktorý šíri aj značka Ruský Štandard sa spája s jej silou. Autor periodickej tabuľky prvkov Dmitrij Ivanovič Menelejev vraj v roku 1865 určil, že ideálna sila vodky je v pomere 40% destilát, 60% voda. Hoci je to dnes naozaj „štandard”, slávny vedec s tým nemá spoločné nič.