Borovička

Borovička má na Slovensku zvláštny osud. Nápoj, ktorý kedysi pôsobil ako liek a hrdosť, sa časom zmenil na „pálenô“ z krčiem a v určitom období dokonca na synonymum lacného alkoholu. Až v posledných rokoch sa borovička začína vracať tam, kam patrí: medzi poctivé destiláty.

Zaujímavý moment prišiel aj zo zahraničia. Rodina Žufánkovcov sa v Česku stala v 21. storočí pojmom medzi výrobcami kvalitných destilátov. K svojej prvej borovičke sa odhodlali až v roku 2011 – no ešte predtým sa Martin Žufánek vybral na Slovensko, aby v domovine tohto nápoja našiel inšpiráciu. Na svoje sklamanie žiadnu nenašiel. Kedy sa stalo, že v rodisku slávnych borovičkárov bol tento destilát ponížený na najlacnejší masový alkohol?

Samotné slovo borovička je odvodené od výrazu borievka – ihličnatý ker. Názov je spätý aj so starými pomenovaniami ihličnanov (staroslovanské bor, staroseverské borr). Práve časté zastúpenie borievok (juniperus) v našich lesoch možno viedlo k tomu, že si ich naši predkovia mimoriadne vážili – nielen pre dostupnosť, ale aj pre účinky.

Borievky boli vyhláseným liečivom. Už v 18. storočí sa ich plody využívali ako dezinfekčný prostriedok. A ak si spomeniete na morových lekárov so „zobákmi“, aj v ich bylinkovom ochrannom mixe boli práve borievky.

V Slovenských novinách (1855) sa píše, že na slovenských stráňach veľké plochy zaujíma borovčiak plodiaci čierne, okrúhle plody s množstvom borovičkového oleja – a že borievky nemá nikto považovať za vec ponižujúcu, keďže v domácnosti často slúžia ako liek. Z borievok sa pálila aj borovička, opisovaná ako „nápoj zdravý“.

Kto borovičku vyrábal, bol borovičkár – a niet sa čo čudovať, že svoj produkt vedel ponúkať aj ako liek. Najznámejšou borovičkou tohto obdobia bola trenčianska Juniperus, ktorá sa dodnes pýši titulom najstaršej patentovo chránenej borovičky na svete. Začali ju páliť už v roku 1905 a neskôr ju registrovali na medzinárodnom úrade pre vynálezy a patenty v Ženeve.

V prvej polovici 20. storočia sa však borovička postupne presúvala z kategórie „liek“ do kategórie „pálenô“. V roku 1928 sa už vo Zvästníku zväzu slovenských páleníc rozoberalo, že brandy, borovička a podobné destiláty sa nesmú označovať ako medicinálne, keďže neobsahujú súčiastky uvedené v úradnej farmakopei.

Napriek tomu ešte krátko pred druhou svetovou vojnou predávali Trenčania zo Slovliku borovičku Koniferum so sloganom: „Medicinálna borovička je najlepšie osvedčený prostriedok pri zlom trávení a žalúdkových kŕčoch.“

Po vojne sa borovička rýchlo stala masovou záležitosťou a vznikla aj klasická slovenská krčmová kombinácia: borovička + pivo. Nápoju, ktorý je čiastočne podobný ginu, to však nerobilo dobré meno. A tak ešte aj po roku 2000, keď Žufánek hľadal na Slovensku kvalitnú borovičku, našiel zväčša len lacné liehoviny.

Našťastie, borovička dnes zažíva renesanciu. Viacero slovenských výrobcov ju začalo robiť poctivo ako destilát. Snažia sa aj marketéri – napríklad prepojením osláv všetkých Jánov (24. júna) s Medzinárodným dňom borovičky.

Od lieku z lesa, cez pomstu z lesa, k pokladu z lesa? Uvidíme…