„chutnalo” to aj vojakom, pretože im tento mok dodával odvahu, pričom táto kombinácia sa stála základom pre frázu „holandská guráž”. keďže holandským vojakom na bojiskách 30. ročnej vojny pomáhali aj Angličania, doniesli si od bratov v zbrani aj nový nápoj, ktorý sa najskôr uchytil vo veľkých mestách. pre ľudí z vidieka to bola až životunebezpečná novinka. Mark Forsyth v knihe A short history of Drunkenness opisuje príhodu, keď do Londýna prišiel sedliak a špekulant sa s ním vsadil o pár šilingov, že nevypije 4 pinty ginu po sebe. keďže vidiečan dovtedy poznal len pivo a v jeho pití si veril, pustil sa do neznámeho ginu. štvrtú pintu už ani nenačal, otrava alkoholom ho zabila ešte predtým.

gin najskôr v Británii napáchal obrovské škody v rámci intoxikačného obdobia, ktoré sa do histórie zapísalo ako gin craze, v 19. storočí sa však v kombinácii s novým nápojom zvaným tonik, znova stal liekom. gin-tonic nazývali aj aspirinom viktoriánskej éry – v Indii slúžiacich britských dôstojníkov mal chrániť pred maláriou…. a nudou.

v našich končinách sa tento nápoj začal usádzať až v 20. storočí. v knihe Cocktaily a jiné nápoje nové doby o gine píše Vilém Vrabec ako o jemnejšej borovičke a uvádza už aj niekoľko kokteilov z tohto destilátu, ktoré sa však zrejme nedostali z pražských hotelových barov ďaleko.

aj vďaka tomu, že keď si má Slovák vybrať medzi borovičkou a jemnejšou borovičkou, nevidí dôvod siahať po tom druhom, sa popularita tohto destilátu u nás objavila až v 21. storočí spolu s rozvojom kokteilovej kultúry. v posledných rokoch sa roztrhlo vrece aj so remeselnými remeselnými ginmi. už netreba šúchať po lampe, ginov je už celkom dosť.